• Vybrat den

    Březen 2026
    Po Út St Čt So Ne


    PODPOŘIT STALOSE BTC ETH LTC

    Vatikán v pozadí Kotlebovho mocenského vzostupu

    20-3-2017 NWO Odpor 203 4315 slov zprávy
     

    Vatikán v pozadí Kotlebovho mocenského vzostupu

    Tento krehký, krehký svet… Komentár k súčasnej situácii z pozícií Dostatočne všeobecnej teórie riadenia. O pravdepodobnostne-predurčiteľnom vývoji riadiacich procesov v supersystémoch a vyšších prioritách riadenia. O ideológii a ideologickom boji. Prečo musí byť porážka slovenského fašizmu ideologická?



    Chcel by som sa na začiatok ospravedlniť čitateľom za pauzu v publikácii série „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky…“ a „Neštruktúrne faktory riadenia v politke Vatikánu a Habsburgovcov na Slovensku…“. Svoju úlohu v tom zohrala čiastočne aj atmosféra terorizácie a absolútnej nevyberavosti vo vyjadreniach niektorých mojich samozvaných a pod cudzou identitou vystupujúcich oponentov, ktorí nepredstavujú ani tridsiatinu z čitateľov posledného článku. Pričom konštruktívne nebolo vyvrátené prakticky žiadne moje tvrdenie. Napriek tomu považujem za svoju povinnosť dokončiť začaté, obzvlášť ak s časovým odkladom pribúdajú konkrétne udalosti dnešných dní, vyžadujúce komentár z pozícií našej štúdie. Aby som definitívne uzavrel predošlú kapitolu a poukázal pochybujúcim čitateľom na dedičnosť a kontinuitu protislovanských a protipravoslávnych politík Vatikánu a Habsburgovcov naprieč storočiami, pripojím tu odkaz na vynikajúci a hĺkový rozbor tragédie haličských Rusínov v prvom historickom koncentračnom tábore na území „civilizovanej Európy“ – rakúskom Talerhofe. Autorstvo tejto skvelej štúdie patrí publicistke, vystupujúcej pod pseudonymom Lin. Jej práca je dostupná tu:

    Zároveň pripájam vynikajúci rozbor profesorky MGIMO Oľgy Četverikovovej, expertky na Južnú Ameriku a Vatikán, v ktorom rozpráva o angažovanosti Vatikánu v ukrajinskom Majdane a jeho protežovaní „raskoľnikov“-duchovných z radov Ukrajinskej Pravoslávnej cirkvi (hlava ktorej Filaret je oficiálne RPC označovaný za lže-metropolitu), ako aj „duchovných otcov“ haličských banderovcov – grékokatolíckych ukrajinských duchovných.



    Je veľmi symbolické, že v samotný predvečer Majdanu, na jeseň 2013, odslúžil primas ukrajinských grékokatolíkov Ševčuk za bezprostrednej Františkovej prítomnosti omšu v bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Táto omša bola zo slov docentky Četverikovovej zasvätená pamiatke známeho poľského katolíckoho hodnostára Kunceviča zo XVII. stor., ktorý dosiahol „najväčšie úspechy“ v katolizácii maloruského obyvateľstva, а na ktorého tamojší pravoslávni spomínajú ako na brutálneho náboženského inkvizítora Rzeci Pospolitej, nenávidiaceho pravoslávie asi tak, ako Brzezinski či C. Bildt… Pápež sa navyše osobne angažoval v ukrajinskom konflikte, keď si predvolával Jaceňjuka a vysvetľoval mu, ako lepšie hrať tú nacistickú komédiu s Porošenkom, aby sa tí idioti (podľa slov pána Obamu – pozn.) neskompromitovali skôr, než bolo treba. Taktiež je nutné poukázať na pápežov výrok, že „…Ukrajinci sú mučednícky národ“ a jeho výzvu Rusku, aby sa kajalo pred týmito akoby „ním utlačovanými národmi“. Nedávna deklarácia parlamentu Portugalska, ďalšej vatikánskej kolónie, v ktorej z akejsi pre krajanov Vascu da Gamy nepochopiteľnej citovej ľúbosti k Ukrajincom zrazu nečakane vyhlásili, že považujú ukrajinský hladomor tridsiatych rokov za genocídu, je ďalší stavebný kamienok v tejto informačnej vojne. Viete, toto je typický Vatikán, v celej jeho kráse. Úlisný, zákerný, manipulatívny, nezmieriteľný a fanaticky vytrvalý.






    To už nehovorím o skutočne bohatej minulosti v ľúbostnej afére medzi Vatikánom s banderovcami. Je snáď rozumné s ohľadom na pôsobenie tohto globálneho hráča, ktorý bol preukázateľne namočený do Majdanu na 45 mln Ukrajine, si nahovárať, že so slovenským Majdanom nemá nič spoločné? Vatikán patrí medzi think-tank tých štruktúr GP, ktoré majú podľa V. Pjakina na starosti „konzerváciu vírusu ukrajinského nacizmu“. To isté platí aj o jeho angažovanosti v konzervácii a znovuoživení slovenskej odnože tejto celoeurópsky reanimovanej IDEOLÓGIE NENÁVISTI. Práve pre túto svoju všadeprítomnosť je Vatikán hráčom úrovne GP. Alebo už niekto zabudol, ako Kotleba prešiel za župana v Banskej Bystrici?


    Voľby boli dvojkolové, pričom po prvom kole viedol v hlasovaní kandidát na župana od SMERU Maňka, druhým bol Kotleba, a s istým odstupom hlasov tretím kandidát od KDH a ostatnej pravice. Rozhodujúcim bolo druhé kolo, o ktorom bolo jasné, že rozhodne medzi Maňkom a Kotlebom a v ktorom sa dokonca takí odiózni atléti pravice ako Dzurinda vyslovili v prospech „menšieho zla“, t.j. smeráckeho kandidáta. Avšak bola to práve KDH, ktorá sa nevyjadrila jednoznačne proti podpore Kotlebu, a takým spôsobom mu prakticky delegovala hlasy svojich voličov tak, že miska váh prevážila v prospech Kotlebu. Bola to špinavá hra, v ktorej si fušeri snažia zachrániť tvár. Angažovanosť KDH v tejto mocenskej hre je očividná a viacrozmerová. KDH bolo upadajúcim hnutím, s ohľadom na minulosť je ich politická budúcnosť ťažko predstaviteľná, čo však neplatí o mocenských ambíciách jej vodcov, ktorí sa touto tichou podporou Kotlebu, t.j. projektu GP, snažili „ulahodiť“ poslednému a vymôcť si protislužbu vo forme tichej okupácie ľuďmi z klanovo-korporatívneho pozadia ich hnutia dôležitých postov v štátnej správe. Dokonalá analógia je príklad s povýšením niekdajšieho hovorcu Konferencie biskupov Slovenska S. Zvolenského za bratislavského arcibiskupa a jeho spolupracovníka Palárika na šéfa SIS, predovšetkým za to, ako rýchlo a bez škrupulí odpratali statočného R. Bezáka, ktorý sa teraz pred pazúrmi našich horlivých modloslužobníkov v obavách o vlastnú bezpečnosť musí skrývať v talianskom kláštore…


    Z akéhosi dôvodu je však téma Kotlebovho mocenského nástupu v BBSK úplné tabu v médiách. Nepredviedol snáď SIS pod Palárikovým (t.j. vatikánskym) vedením priam rukolapnú ukážku fašizácie spoločnosti, keď prednedávnom podpísal – a úplne v tom súhlasím s p. Harabinom – zmluvu o spolupráci v oblasti komunikácie s Ústavným Súdom? Veď tu je, tu je ten írečitý fašizmus, o ktorom hovorí Fico a my ostatní už dlhú dobu.


     


    Perspektívy slovenského Majdanu a význam ideológie.


    To, čo predviedol 12. marca údajne „protifašistický“ protest v Bratislave, obzvlášť s uvážením týchto transparentov – to je dokonalá uzurpácia národnej myšlienky boja s fašizmom, je to lacné producírovanie liberálno-fašistickej slniečkárskej 5. kolóny.




    Psychologická finta, ako nadháňať voličov Kotlebovi. Lebo u väčšiny „potenciálnych“ voličov Kotlebu tieto transparenty práveže vyvolajú čiste psychologickú vlnu odporu k samotným „antifašistom“, ktorí špinia „dobrého Mariana“… Predovšetkým – nešpinia Kotlebu, ale Slovensko a seba samých. Chápu títo naši „antifa“, že tým vyvolávajú vlnu sociálneho protestu, v ktorom zhoria predovšetkým oni samotní?


    Ak nevieš ukontrolovať proces, postav sa do jeho čela!“ DVTR.


    Práve za účelom vyvarovania sa a nadobudnutia schopnosti rozlišovať skutočných fašistov a antifašistov od domnelých, si dovolíme pripomenúť, prečo považujeme práve ideologickú porážku toho spoločensko-politického fenoménu, známeho ako „ľudáctvo“ a dnes znovuoživovaného skrze ĽSNS a „tradičnú“ pravicu, za absolútne nevyhnutný predpoklad k zachovaniu štátnosti SR.


    Pretože v rámci ponovembrovej koncepcie dejín, tak v akademickej obci, ako i v laickej verejnosti neexistuje presne stanovená názorová zhoda či konsenzus ohľadne osoby J. Tisu a Slovenského štátu všeobecne. Tento dojem je naviac všemožne umocňovaný tým, že sa mnohoraké pseudoakademické či pseudopatriotické skupiny usilujú o všemožnú – podprahovú „umiernenú“ i otvorenú „radikálnu“ – rehabilitáciu režimu J. Tisa i jeho dnešných ideologických dedičov. Často sa jedná o trestuhodné zneužitie autority a právomocí konkrétnych osôb či inštitúcií, podobné konanie ktorých si vysvetľujem (k ich prospechu – aut.) len konceptuálnou obmedzenosťou a nechápaním hlbších súvislostí a ďalekosiahlych potenciálnych následkov svojich činov u predmetných osôb. S ohľadom na súčasné rozloženie síl, obzvlášť s uvážením absolútnej absencie akýchkoľvek aktívnych mediálnych či ideologických pák zo strany Fica a jeho zvnútra nabúravaného hnutia, s pretrvávajúcou fašizujúcou mediálno-pravicovou a liberálnou agendou, treba stanoviť nepríjemnú skutočnosť – v zmysle pravdepodobnostne-predurčiteľného vývoja riadiacich procesov (inštrumentalizácia Kotlebu a J. Tisa) v slovenskej spoločnosti bude len otázkou času, kým sa pravici nakoniec podarí zvrhnúť Fica. Resp. rozpustiť vládu a vyhlásiť predčasné parlamentné voľby. SNS sa vo vládnej kazajke už teraz zvíja ako narkoman, pozbavený dávky. V tejto situácii si bábkari „umiernenej“ i „radikálnej pravice“ na takýto rozvoj sú o to viac ochotní vsadiť, znásobujúc masovú spoločenskú hystériu ohľadne Kotlebovho hnutia a Slovenského štátu paralelne s plošnou „korupčnou“ dehonestáciou vlády a konkrétne Fica.


    Je nevyhnutné podotknúť, že šance na anarchizáciu Slovenska sú priamo úmerné úrovni našej ideologickej a konceptuálnej nekompetentnosti a nesebestačnosti. Ak sa chce Slovensko vyhnúť „pravdepodobnostne-predurčiteľnej“ kotlebizácii, musíme si vypracovať a prijať novú, aktualizovanú a od tej terajšej podstatne odlišnú štátnu ideológiu. Dokiaľ nebude existovať zjednocujúca štátna a národná myšlienka, budeme zraniteľní a vydierateľní nositeľmi „rozdeľujúcich“ myšlienok a odstredivých ideí. Žiadna z ideí a myšlienok, ktoré dnes predstavuje kolektívna pravica, nie je schopná konsolidovať a zjednotiť národ. Pretože buď vôbec neponúkajú, alebo ak, tak veľmi skreslenú a „jednostranne“ chápanú SPRAVODLIVOSŤ. Práve spravodlivosť musí byť cieľom aj základom modernej štátnosti. Preto vypracovanie adekvátnej ideológie a jej politická inštitucionalizácia predstavuje nevyhnutný krok k záchrane štátnosti a zdrojovej stability SR. Nakoľko táto naša spoločná úloha bude ťažká a náročná, ukazuje fakt, že v samotnej Ústave máme stanovený zákaz mať akúkoľvek štátnu ideológiu. Táto skutočnosť, spolu so zjavnou vatikánskou ideovou koncepciou našej Ústavy, predstavuje jeden zo základných elementov neštruktúrnej moci Vatikánu na Slovensku. Pričom samotný GP, očividne, sa našou Ústavou necíti byť viazaný, o čom svedčí Štátna zmluva so Svätou Stolicou, ktorá bola prijatá práve za Dzurindovcov a KDH-ákov a je, podľa mnohých serióznych ľudí, minimálne ťažko zlúčiteľná so svetským charakterom našej Ústavy. Isteže, ústava má svetský charakter, ale jej Preambula vonkoncom nie!


    Preto, dokiaľ nebude dosiahnutá hodnotová konsolidácia spoločnosti a vytvorená moderná spravodlivá ideológia, budú nielen ťažké váhy v politike aj biznise, ale aj rôzne študentské hnutia pravicového pozadia podkopávať zdrojovú stabilitu SR. Dokonalým príkladom je výzva na Kaliňákove odstúpenie zo strany študentov, ktorí chystajú od apríla demonštrácie v hlavnom meste. Majú dobrý PR a na facebooku sa prezentujú ako skupina pod hashtagmi „A dosť!“ a „Mor ho!“. Zovretá päsť, známy to atribút sorošovských farebných revolúcií po celom svete, sa v symbolike týchto hnutí a ich podporovateľov z internetu objavuje čoraz častejšie – náhoda? Ak chce táto naša mládežnícka úderka skutočne pomôcť rodnej krajine, prečo nedemonštrujú proti tým, komu treba? Prečo nemajú tie správne heslá? Študenti tak manifestujú chodiaci dôkaz „úspešnosti“ ponovembrovej vzdelávacej politiky. Sabotáž, vydieranie a priame angažovanie sa v destabilizácii Slovenska a Fica zo strany vysokopostavených štátnych úradníkov z ÚRSO a VšZP je len doplňujúcim článkom k tomuto dejstvu slovenskej tragédie.


    Revolúcia na Slovensku je želaný a plánovaný outcome snáh a úsilí hnutí, tak či onak záujmovo prepojených na Dzurindovcov, Radičovcov, Kiskovcov a iných. Revolúcia proti korupcii pod gesciou najodióznejších korupčníkov bude dokonalým vyznamenaním pre dnešné študentstvo, ktoré nič nevie o fungovaní tohto sveta a nechá sa vodiť za nos ako ukrajinskí Majdanisti, o ktorých už v Rusku kolujú žarty typu – Ukrajinci sú jedinečný národ, ktorý nechcel viac žiť zle, a začal žiť ešte horšie…


    V revolúcii je faktor ideológie vždy komplementárny k faktoru (na Slovensku umelo vyvolávanej – pozn.) sociálnej nestability, ktorá je nevyhnutnou podmienkou tvorby revolučného protestného potenciálu.


    Ľudia chcú zmenu. Fajn… Akú zmenu môžeme chcieť? Chápu vôbec títo slovenskí „aktivisti“, čo požadujú? V akom svete žijeme? Aký krehký je tento svet? Chápu to hardlineri Kotlebovho hnutia, advokujúci „v mene všetkého, čo je nám sväté“, okamžité vystúpenie z organizácií ako EÚ a NATO, keď sme závislí na prvej a vydieraní druhou? Aby nás ako „odbojnú čeľaď“ zabombardovali späť do kamennej éry? Nebuďme smiešni. Realizácia tejto myšlienky je smrtonosná. Terajšia koalícia je jediná možná. Naše hospodárstvo aj pracovný trh je závislé na EÚ. S Kotlebom najprv NEMOHOL ÍSŤ NIK. Nie preto, že by snáď nechceli, ale preto, lebo ešte nebolo zrelé informačné pole. Prešiel rok a ako sme na tom??


    Sympatie k ĽSNS narastajú nielen vďaka médiám a ich špinavej podvojnej hre, vďaka konkrétnym alternatívnym médiám ako „Slobodný vysielač“, „ExtraPlus“ či „Hlavné správy“, poskytujúcim široký priestor pre ideologickú sebarealizáciu mastodontom ľudáctva, ale predovšetkým vlastizradnou politikou 5. kolóny vo vláde – SNS a MOST-u. SNS nás zapredalo do otroctva NATO (minister Gajdoš a generál Maxim), zatiaľ čo Žitňanská svojimi zákonmi, Kiska čistkou v súdnictve a Vatikán cez ovládnutie SIS-ky aktívne pripravujú pôdu pre nastolenie klérofašistickej diktatúry v jej aktualizovanej verzii.





    Médiá však skutočnú situáciu na Slovensku, oprávnene zasluhujúcu označenie „plazivý štátny prevrat“, cieľavedome skresľujú a zatajujú, ba čo viac, aktívne sa na ňom podieľajú a usilovne hecujú spoločenskú hystériu pre akúkoľvek hlúpu príčinu (viď Mečiarove amnestie), len nie tie správne veci. Naviac, všetky „reputačné straty“ ako aj zodpovednosť za konkrétne činy konkrétnych pravičiarskych politikov vo vláde usilovne hádžu na Fica, ktorý nielenže nenesie na tomto zhoršení situácie vinu, ale ani zďaleka neovláda a nekontroluje činnosť týchto agentov cudzej moci v našej exekutíve. Naše informačné pole aj spoločenský mindset je otrávený a vyhecovaný, ako správne postrehol Jožo Ráž, ten nikdy nesklame. Jediný chlap široko-ďaleko z celej hudobno-šoubiznisovej smotánky, ktorý má charakter. Na rozdiel od takého Kramára…





    Akú zmenu chcete? Rozpustiť vládu, predčasné voľby? To je tá „očakávaná“ zmena? Predčasné voľby by pri terajšej myšlienkovej atmosfére skončili pre Fica a SMER určite horšie, než tie posledné, a profitovala by z toho pravica, ktorá, ako ju poznám a ako sme písali tu: nezaváha okamžite sa spolčiť s Kotlebom. Zapracuje „ukrajinská matrica“ v réžii Dzurindovcov. Jediným východiskom pre zachovanie zdrojovej stability a štátnosti vôbec je trpieť túto vládu ako priamy následok Vášho volebného rozhodnutia, konzekventne spochybňovať, usvedčovať a poukazovať na protištátne konanie pravicovej vládnej piatej kolóny, a ozdravovať neštruktúrnymi spôsobmi domáce informačné pole, aby budúce voľby nedopadli tak, ako tie minulé. Aby sa ľudia aj občianska spoločnosť mohli efektívne brániť a osvojovať mechanizmy občiansko-politickej sebarealizácie v mene zachovania nášho práva ako národa definovať a brániť naše záujmy. Nemám nič proti protestom ako takým, hoci si myslím, že ľudia by mohli rozhodne prínosnejšie pre seba i ostatných tráviť voľný čas. Som však proti protestom pod nesprávnymi heslami, za peniaze zločincov a za protinárodné ciele, pod vedením nekompetentných ľudí či užitočných idiotov.


    Prečo nebojkotujete Kisku, Žitňanskú, konkrétnych ľudí zo SNS a Ministerstva obrany, ktorých vlastizradné iniciatívy sú, takpovediac, očividné? Prečo nekonáte ako zrelá občianska spoločnosť, a neohlásite verejné vyšetrovanie činnosti náčelníka Generálneho štábu M. Maxima, konkrétne stanovenie príčiny, prečo vôbec dostal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, a či to spolu s činnosťou ministra obrany Gajdoša priamo nesúvisí s plánovanou výstavbou vojenskej základne NATO na našom území? Prečo sa nikto nezaujíma o personálnu angažovanosť v tomto procese štátneho tajomníka R. Ondrejcsáka, povýšeného z pozície univerzitného PhD. hneď do vysokej štátnej funkcie? To Gajdoš tu otváral koordinačné centrum vo Vajnoroch. To Maxim tu nedávno strelil, vraj nepriateľom našej armády je Rusko. Kto má pod kontrolou Ministerstvo obrany a je zodpovedný za zapredanie našej budúcnosti a jej bezpečnostno-politické ohrozenie? No predsa národniari, „patrioti“ – dokonalá piata kolóna vo vláde, bisťu! To by malo zaujímať študentov a verejnosť, miesto aféry s kapitánom Dankom. Nikdy nenechajte pohltiť celú Vašu pozornosť tým, čo Vám predhodili a rozfukujú médiá! Pred našimi očami SNS zapredáva krajinu NATO, a študenti idú demonštrovať proti Kaliňákovi, a to žijeme v informačnej dobe… Vraj…




    Viete, dúfam, čo znamená veliteľské centrum, ako aj základňa NATO na našom území? Je to zaručená a garantovaná bezpečnosť – ako v Kosove, tam je z pohľadu militantnej logiky NATO – najbezpečnejšie miesto na kontinente. A to už nehovorím o tom, že riziko teroristickej hrozby na tom-ktorom území je tým vyššie, čím väčšie sú väzby tohto územia na štruktúry NATO a sieť amerických vojenských a výzvedných služieb.


    Ak budú predčasné voľby, vyhrá ich SMER, ale vládu zostaví pravica – veľmi pravdepodobne spolu s Kotlebom. A jeho úderka sa stane pelendrekom pre všetkých. Maďari hneď vyhlásia autonómiu a dožijeme sa buď „veľkorysej“ európskej Viedenskej arbitráže 2.0, alebo chaosu na dolniakoch. Ste samovrahovia? Nielen to, Slovensko bude vyhlásené za vyvrheľa, sionizmus bude vrešťať o holokauste. Ten istý sionizmus, ktorý dnes skryto podporuje Kotlebu. Skántria nás. Keď to začne, bude Vám prisámbohu jedno, o čom bola kauza Bašternák.


    A vtedy poznajú, že Ja som Boh…“ – hovorí sa v Biblii a toto heslo je zrejmým pozadím aj leitmotívom horeuvedených snáh vyššej moci, ktorej musí čeliť Fico ako JEDINÝ nositeľ idey suverénneho Slovenska a snáď aj znovuobnoveného Československa v boji o to, „…či Slovensko (t.j. aj Československo – aut.) prežije v zložitých medzinárodno-politických podmienkach“.


    Najnázornejší príklad istoty západných kurátorov slovenského vnútropolitického chaosu v tom, že sa im ich plány podarí naplniť, ako aj priame varovanie z ich strany nám bolo predložené v ďalšom ostrakizujúcom mediálnom paškvile proatlantického nemeckého denníka „Die Zeit“ –

     


    O názorovej a klanovo-korporatívvnej rozpoltenosti vo vláde, dichotómia slovenských elít. Národ ako subjekt i objekt riadenia a spôsoby jeho politickej sebarealizácie.


    Táto vnútropolitická situácia na Slovensku, znásobená o veľmi pravdepodobný krach „ukrajinskej štátnosti“ v najbližšom období (vynikajúco popísal Hox tu: predstavuje mimoriadne výbušnú zmes a nie som si istý, či si slovenská spoločnosť uvedomuje celú serióznosť a nebezpečnosť situácie, v ktorej sa nachádzame. Každopádne, tak mainstream, ako aj mimikrujúca alternatíva svojou zaujatou rétorikou toto negatívne spoločenské myšlienkové ovzdušie, resp. jeho „protikorupčnoficovský“ vektor nijako netlmia, ba častokrát umocňujú. Férová politická diskusia bude čoskoro znemožnená zásluhou ministerky justície, ktorá má v našej vláde zrejme akési osobité postavenie, keď spolu s našim P-Residentom usvedčujú Prezidenta Policajného Zboru z konšpirácií a žiadajú ho o vysvetlenie, prečo polícia doteraz nevyšetrila goriliu aféru ich pravicových predchodcov a spoluprísažníkov Rádu Veľkej Privatizácie.


    Viete, to je o spolupráci SIS a PZ, súdnictva a občianskej spoločnosti. Ktoré sú dnes navzájom aj vnútri seba politicky rozorvané, poštvané, infiltrované agentmi vplyvu cudzích mocností. Do Gorily je namočený obrovský plast minulej i súčasnej politickej elity. A keďže na SIS momentálne v osobe jej riaditeľa Antona Palárika treba nazerať ako na inštrument štruktúrneho riadenia Vatikánu, dá sa nevyšetrovanie Gorily napriek Ficovej ochote spolupodieľať sa na vyšetrovaní vysvetľovať len tak, že to protirečí záujmom Vatikánu a jeho pudlíkov z KDH, SDKÚ a i.


    Nevyšetrovanie Gorily je zároveň cena, ktorú platí Fico a Slovensko za pomoc Vatikánom koordinovaných starých kontinentálnych elít (veď koneční beneficiári dzurindovských privatizácií boli spravidla zahraničné korporácie – pozn.) pri vyvažovaní mocenských pomerov, istého balansu síl medzi „atlantickou“ a „euroázijskou“ frakciou GP na Slovensku. Lebo atlantisti sa už otvorene a absolútne bez škrupulí pelešia, organizujúc Globseky pre vojnových zločincov a otravujúc bez konca náš informačný éter svojou protiruskou, protinárodnou a protištátnou propagandou. Nehovoriac o usídlení NATO na našom území.


    Pred našimi očami sa odohráva otvorený mocenský boj elít na Slovensku, predovšetkým elít „atlantických“ a elít kontinentálnych s previazaním na francúzsko-nemecký ekonomický kapitál. Tento mocenský boj je zrejmý aj na najvyššej vládnej úrovni.


    V tomto súboji „červených“ a „bielych“, agentmi ktorých sú doslova prešpikované slovenské vládne a ministerské úrady, súdy, politické strany, ba i banky, tlač a televízia sa Fico, chápajúci odveké pravidlo globálneho riadenia „Rozdeľuj a panuj!“, snaží nechytiť do pasce „večného súperenia“ s opozíciou či kýmkoľvek a zaujímať čo najnezávislejšiu a NAJVYVÁŽENEJŠIU pozíciu, opierajúc sa o voličov skôr, než o sponzorov, orientujúc Slovensko na štyri svetové strany a využívajúc k svojmu benefitu predovšetkým tie aktíva Slovenska, ktoré z nás robia územie globálno-politickej dôležitosti. Dôležitosti okultno-historickej i strategickej. Fico nehrá ani za „bielych“, ani za „červených“, Fico hrá za národ. Štátnik, ktorým Fico bezpochyby je, dokáže reálne konkurovať s GP len s oporou na národ.


    Budeme mať vždy práve toľko suverenity, koľko si sami svojim suverénnym správaním vydobyjeme a vynárokujeme. Dokonalý príklad boja za národnú suverenitu je presadenie agendy dvojakej kvality potravín na európskej úrovni. Bolo to, v skutočnosti, otvorené a neodvolateľné nastolenie otázky kryptonacizmu v EÚ, globálno-politická iniciatíva, ktorú odteraz nebudú môcť na Západe ignorovať!

    Vidíme, že zatiaľ čo vládna SNS v osobe Gajdoša Slovensko zrádza NATO, Fico cez agendu dvojitých potravín za slovenskú suverenitu bojuje. Nehovorte mi niekto potom, že Fico kontroluje počínanie svojho ministra a sám je zodpovedný za „nezvaného hosťa“ v našom pitvore… Alebo netvrďte, podobne p. Čarnogurskému, že okrem Kotlebu nik nedokáže zabrániť NATO v okupácii Slovenska. Keď to nedokáže Fico (vzhľadom na charakter vládnej koalície to neprekvapuje – pozn.), nedokáže to nik. Užívajte si bezprostredné plody Vášho volebného rozhodnutia, drahí spoluobčania.


    Jediná pronárodná sila v súčasnom politickom virvare je objektívne – napriek vnútrostraníckemu sprisahaniu a záškodníctvu – zosobnená vo Ficovi a jeho hnutí a každý, kto má čo len trochu rozumu a občianskeho svedomia, chápe, že v terajšom „systéme demokracie“, za daných pravidiel je absolútny NEZMYSEL voliť či podporovať novovznikajúce hnutia s mizivými vyhliadkami na akúkoľvek politicko-exekutívnu relevanciu, nehovoriac už o kádroch pochybnej a praxou neoverejenej kvality. Robiť treba s tými kádrami, ktoré sú naporúdzi. Kádrové čistky, nevyhnutný atribút každého povolebného prerozdeľovania moci, sú z hľadiska kontinuity operatívnosti riadenia veľmi škodlivým elementom. Treba existujúce kádre prinútiť pracovať vo vyššom, než osobnom či klanovo-korporatívnom záujme. Podobá sa to na situáciu z obdobia druhého prezidentovania V. Putina, kedy ten bol nútený žiadať o volebnú podporu pre ním vytvorenú a Medvedevovským komandom kompromitovanú, korupčníkmi prerastenú stranu Jednotné Rusko, ktoré muselo vyhrať, aby sa mohli realizovať Putinove iniciatívy. Samozrejme, súbežne s tým si nevyhnutne mnohí chytráci mastili kešene a roznecovali korupčný kolotoč okolo štátnych zakázok a pod. Ale viete, nech by ktokoľvek čokoľvek tvrdil, krádeže SMERU, ak nejaké boli (nesledujem ani sa nezaujímam o túto agendu, keďže médiám nedôverujem – pozn.), sa nedajú ani pri najústretovejšom prístupe čo i len zďaleka porovnať s tým neskutočným kriminálnym výpredajom, aký je opísaný v Gorile. Ako vravím, médiá už neraz preukázateľne a neodvolateľne klamali, a preto jednoducho nie som povinný im veriť. Naopak, ak niekomu dôverujem, tak mu dôverujem bezvýhradne a úplne. Len tomu sa dá hovoriť dôvera, je to priama náplň tohto pojmu. Ale túto dôveru si konkrétny človek musí zaslúžiť – svojimi slovami a činmi. A Fico moju dôveru má.


    Naše svedomie nám každému káže nespolupracovať a nepodporovať tie politické sily, ktoré schvaľujú počínanie NATO v Juhoslávii a rozprávajú jazykom reinkarnovaných neofašistov o udalostiach na Ukrajine, predovšetkým používaním termínu „proti-teroristická operácia“ pri popisovaní genocídy, páchanej kyjevským režimom na vlastných obyvateľoch na Donbasse.


    Ak si spočítate, KTO zo všetkých tých šmejdov má aj mal odvahu hovoriť PRAVDU O SÚČASNOM DIANÍ napriek obmedzeniam tzv. „politkorektnosti“ (Kotleba je iný prípad, keďže jemu bolo umožnené hovoriť o veciach na rovinu od začiatku, Fico túto možnosť nadobudol len po zvolení Trumpa – pozn.), je to Fico, rozprávajúci z celonárodných pozícií o záležitostiach, ktoré sa týkajú každého z nás nezávisle od politických preferencií či národnostnej príslušnosti. Tak už prosím prestaňte žiť vo virtuálnej mediálnej realite a uvedomte si reálnu situáciu a dôsledky nášho konania. Ja viem, že má SMER veľa chýb, naostatok i hlasovanie jeho poslancov za problematické návrhy zákonov tiež nesvedčia o ich subordinácii výlučnej Ficovej vôli. Ale treba ho podporovať ako jedinú silu, ktorá má potenciál aj schopnosť chrániť národné záujmy.


    Pre tých, ktorí v tomto nemajú úplne jasno, odporúčam oslobodiť myseľ od všetkých propagandistických nánosov a aspoň raz v živote sa pokúsiť rozmýšľať ako zodpovedný člen slovenskej politickej obce. A to znamená priznať, že na Slovensku sa odohráva tichý štátny prevrat, ktorý, ako každý iný proces v sociálnom supersystéme, nielen prebieha v čase, ale sa dá adekvátne metodologicky popísať. Takpovediac, aj bez insiderskej informácie. Niektoré jeho aspekty, ako aj činnosť R. Fica všeobecne z pohľadu DVTR sú dostupné v prácach:




    Osobne dodám, že by malo byť v záujme každého „angažovaného“ občana čerpať informáciu predovšetkým z najpokrokovejších a najobjektívnejších informačných platforiem. Za takéto médium v československom kyberpriestore nateraz bezvýhradne považujem Diskusiu stránky leva-net.webnode.cz. Je to najadekvátnejšia nateraz myšlienková platforma všeobecne. Ktorú spravidla – čuduj sa ty svete – zamlčiavajú vo svojich zoznamoch všetci súvekí „lovci konšpirátorov“. Pochopiteľne, oni dobre chápu, že aj zlá reklama je reklama, a popularizácia koncepčne koherentných materiálov KOB-y a DVTR je pre nich nežiadúca. Táto štúdia však nemá nič spoločné s autorským kolektívom leva-net.webnode.cz, je to moja osobná iniciatíva.


    Predovšetkým ide o to, robiť správne závery zo správne položených otázok. Otázky znejú nasledovne:


    1.) Prečo sa práve teraz začala inštrumentalizovať agenda okolo Slovenského štátu, ako to súvisí s mocenským nástupom Kotlebovcov a komu to môže byť výhodné


    2.) Prečo sa darí agende kotlebovcov v súčinnosti so záškodnickou a protivládnou rétorikou médií destabilizovať politickú a predovšetkým psychologickú situáciu v spoločnosti? Prečo sa do otvárania „Overtonových okien“ v tematike ĽSNS a Slovenský štát aktívne zapája Matica slovenská, Slovenské národné noviny, všetci pseudopatrioti ako i viaceré alternatívne médiá?


    3.) Prečo je spomínaná tématika „Achillovou pätou“ slovenskej politiky a ako ju vyliečiť? Čo nevyhnutne MUSIA podniknúť všetky skutočne i domnelo patriotické organizácie, aby stlmili vášne a ochránili seba a Slovensko PRED KATASTROFOU?


    V našich materiáloch sme sa už viackrát pokúsili dostupným jazykom pretlmočiť analýzu našej domácej politiky z pozícii KOB-y a DVTR, a čiastočne zodpovedali na prvé dva horeuvedené okruhy otázok. Teraz sa pokúsime pokúsime zodpovedať na tretiu otázku.


     


    O zodpovednosti, spoločenskej zmluve a práci s ľuďmi. O konceptuálnej obmedzenosti, klanovo-korporatívnej a ideologickej nepríčetnosti tradičných politikov.


    Nuž, je to vždy a predovšetkým o práci s ľuďmi. Treba informačne bojovať za ľudskú myseľ. Tento boj môžeme zviesť len my, uvedomelí občania, skrze alternatívne médiá. Inak nás prevalcuje mainstream a bezduchá anarchisticky zmýšľajúca omladina, ktorej bude jedno, či zahádžu sídlo vlády Molotovovými koktailami na Matovičov či Kotlebov povel.


    Nepodaril sa Matovič, podarí sa Kotleba, volilo ich podobné množstvo ľudí. Jedná sa len o „umiernený“ a „radikálny“ elektorát súdobého politického radikalizmu, ktorý však vo svojich výsledkoch sa ukáže ako naslovovzatý ukrajinský anarchizmus. Hovoríme o tých ľuďoch, ktorí sú už natoľko ideovo i mediálne zmagorení, že najprv volili v prezidentských voľbách Kisku, na ktorého dnes svorne všetci nadávajú; tí istí však následne v parlamentných voľbách volili PRAVICU v jej najrôznejších podobách (Most, SNS, Matovič, Kotleba), v dôsledku čoho máme dnes takú vládu, akú máme. A teraz tí istí vinia Fica z toho, čo robí vládna pravičiarska „piata kolóna“. V tzv. „Ficovej“ vláde zrejme platí rovnaká podvojnosť velenia komandir – komissar, ako v jednotkách Červenej Armády pred rostovskými reformami na sklonku leta 1942, pred Stalingradskou bitkou. Nuž, ak sa čoskoro spoločnosť nespamätá a nenadobudne elementárnu politickú a občiansku gramotnosť, nie je vonkoncom vylúčené, že Slovensko nezažije svoj Stalingrad…


    Naša hlúposť nás môže vohnať do priepasti, rovnako ako Ukrajincov. Naša hlúposť a spoločensko-politická nekompetentnosť, elementárna strata pudu národnej sebazáchovy.


    Mnohé veci sú nám neznáme nie preto, že by naše ponímanie bolo slabé, ale preto, že tieto veci nepatria do okruhu našich pojmov. Nuž, našou úlohou je čo najviac rozširovať spektrum pojmov u našich čitateľov, a tiež verím, že naša vec je správna. Ušľachtilá úloha.


    Znovuoživenie ľudáctva u nás nezačala len tak na prázdnom mieste. Vonkajší faktor, snažiaci sa prevrhnúť sociálny supersystém, sa vždy snaží útočiť na slabiny predmetného systému. Napríklad sovietsky disident A. Zinoviev svojho času povedal, že „…CIA a takmer 200 západných špecializovaných oddelení a pracovísk tajných služieb, špecializujúcich sa na ZSSR, pristupovalo k úlohe výskumu našej krajiny ako poľovník pristupuje k štúdiu svojej obete. Hľadá slabé miesta tak, aby jedným výstrelom zabil podľa možnosti hneď dvoch, nie jedného diviaka. Zatiaľ sa naši „analytici“ z Inštitútu Spojených štátov a Kanady Akadémie vied triasli o svoje miesto, snívali o zahraničných vízach a pre zachovanie svojich výhod tupo opakovali starn&ua

    Zpět Zdroj Vytisknout Zdroj