Fašizmus – rituálne spečatené spojenectvo štátnej moci s domácim a zahraničným veľkokapitálom za účelom zastrašovania a vykorisťovania väčšiny obyvateľstva MENŠINOU. (Pozdravujem pána Kisku-scientológa a pani Radičovú, návštevníčku bratislavskej pobočky B’Nai B’rith; nepochybne sa nájdu mnohí ďalší slobodomurári, Rotary, rytieri a ševalié, o „maltských“ vyznamenancoch typu Hrušovského nehovoriac – pozn.)

Pre dnešné slovenské reálie nebude zbytočným pripomenúť si aj detailnú definíciu nacizmu.

Nacizmus – pokročilé štádium fašizmu, charakterizované získaním fašistickým jadrom na svoju stranu pasívnej VÄČŠINY prostredníctvom masovej ideologickej indoktrinácie, fanatizácie a militarizácie. (Pozdravujem všetkých kotlebovských trollov na webe a soc. sieťach a im nápomocných veršotepcov v službách liberálnych fašistov slovenskej pravice, neustále nás presviedčajúcich o tom, aký je Fico zlodej, vrah, korupčník a mafián, a nariekajúcich, že kedy sa už konečne Slováci chopia cepí a motýk a podľa rumunského scenára tu začnú „rúbať a rezať až do krve…“ Celý mainstream i mimikrujúcu protificovskú „alternatívu“, aktívne pripravujúcich psychologické ovzdušie pre slovenský kotlebovsko-pravičiarsky Majdan, tiež srdečne pozdravujem – pozn. aut.)

Vráťme sa však k Ficovmu vystúpeniu na sneme SMER-u, v ktorom priamo určil pôvodcov slovenského fašizmu, bábkarov kotlebovského hnutia. Je ním TRADIČNÁ SLOVENSKÁ PRAVICA. Opakujeme ešte raz – fašizmus je posledným a najohyzdnejším štádiom imperialistického kapitalizmu. Nuž, nástup kapitalizmu v jeho žraločej, bezzásadovej podobe u nás mala pod palcom práveže pravica – KDH a SDKÚ, plus, samozrejme, Maďari. Práve MOST-Híd na čele s jeho lídrom Bélom Bugárom, ktorého osobne považujem za najvplyvnejšieho slovenského politika, sa stal zberným lievikom pre najprominentnejších slovenských fašistov typu Žitňanská a Šebej, ktorým Kotleba v prípade víťazstva bezpochyby udelí záslužné rády za obrovskú pomoc, s akou mu prostredníctvom svojich iniciatív (protiextrémistitcký zákon a Šebejova jaskynná militaristická rétorika) nadháňali aj nadháňajú voličov. Práve tieňové štruktúry kolektívnej slovenskej pravice dnes tak obratne, priamo i nepriamo, konzekventne, z presvedčenia či kvôli konjunktúrnym, subjektívne-pomstychtivým pohnútkam podporujú Kotlebovo hnutie.

Je prakticky viac než isté, že toto ich snaženie sa teší tichej podpore nadnárodnej korporatokracie, ktorá bola priamym spojencom a dirigentom slovenskej pravice vo veci žmýkania zdrojov a peňazí z našej ekonomiky. V horeuvedených článkoch sme taktiež písali o sionistickom pozadí súčasného neonacistického hnutia na Slovensku a Ukrajine. Zároveň je dôvod sa domnievať, že fašizácia Slovenska je nástrojom nátlaku na Fica zo strany eurokratov, ktorí svoju sympatiu k fašistickým praktikám ani nezatajujú. Bez tichého súhlasu súčasných pohlavárov EU by totiž nemohol v Pobaltí bujnieť národnostný apartheid, rusofóbia a verejné pochody príslušníkov Waffen SS. Zároveň je zrejmé, že v Public Policy EÚ, ale aj kolektívneho Západu, sa akosi čudne snúbia dohromady prvky fašizmu, ba až nacizmu, spolu so zjavne sionistickým fenoménom neustále nanucovaného holokaustu, ktorého popieranie eurokrati nemilosrdne trestajú; tí istí eurokrati si však  dovoľujú v budove EP usporiadať výstavu na močesť chorvátskeho vojnového zločinca, katolíckeho duchovného A. Stepinaca – organizátora a koordinátora neslýchanej genocídy Srbov počas vojny.  Celá Európa si pravidelne pripomína 27. januára oslobodenie Oswiencimu. Hoci sa málokedy spomína ruská zásluha na tejto udalosti (oficiálni predstavitelia poľského štátu, ako je známe, tvrdia, že Oswiencim oslobodili „…Ukrajinci Ukrajinského frontu“ – pozn. aut.), ba v poslednom období tam dokonca demonštratívne ruského lídra nepozývajú, je súčasne prezident preukázateľne nacistickej Ukrajiny na tejto udalosti vítaným hosťom.

Stále počujeme o holokauste a oslobodení Oswienčimu 27. januára, ale nikdy za celé obdobie fungovania EÚ aj našich médií nebolo náležite poukázané na fakt, že len o trochu skôr – 18. januára – si každoročne v Rusku propomínajú prelomenie blokády Leningradu. Blokády, ktorá si vyžiadala poldruha milióna obetí, z ktorých drvivá väčšina zomrela od hladu. Zrejme však obeť, ktorú priniesli na oltár nášho spoločného (skutočne? – pozn. aut.) víťazstva„blokadniki Leningrada“, nie je v morálnom ovzduší EÚ hodná pozornosti.

Rovnako aj najväčší počet ľudských obetí na strane ZSSR v celej vojne, zavinený predovšetkým masovou a organizovanou genocídou civilného obyvateľstva. Podľa dostupných údajov bol pomer priamych vojenských strát (t.j. s vylúčením zajatcov) v pomere 1:1,2.  To znamená, že viac ako polovica, resp. takmer dve tretiny ľudských obetí tvorili civilisti, ktorí zahynuli počas hromadných bombardovaní, fašistického teroru, v partizánskych oddieloch, boli odvlečení do koncentrákov alebo ako „Ostarbeiter“ na nútené práce do Nemecka, boli umučení, vyhladovaní, utýraní na smrť fašistickými zvermi. To snáď nie je genocída? Prečo, keď sa hovorí o holokauste Židov (ktorý nijako nespochybňujem – pozn.), sa vždy cieľavedome zamlčuje absolútny primát Ruska v tejto nelichotivej štatistike, ako aj rozhodujúci podiel ZSSR vo víťazstve nad nacizmom? Ktovie, či nie preto, lebo tradičné európske štáty sa v tomto zmysle nemajú čím pochváliť. V skutočnosti Francúzov bojovalo viac v radoch wehrmachtu, než v celom hnutí Résistance. Posledné jednotky Wehrmachtu, ktoré fanaticky bojovali až do trpkého konca v ruinách dobytého Berlína na jar 1945, bol francúzsky a lotyšský batalión SS. Preto sa nedá než logicky vyvodiť záver, že takéto okaté vystavovanie holokaustu do popredia na pozadí neporovnateľne väčších obetí na strane Ruska a slovanských štátov, sa nám javí ako zákerné uplatňovanie dvojitých štandardov a historická manipulácia. Ide o akúsi „monopolizáciu“ utrpenia na pozadí otvoreného znevažovania, démonizácie ba i NEGOVANIA rozhodujúcej zásluhy sovietskeho ľudu na porážke fašistov a vytvorenia „jaltského“ povojnového systému  a zneuctenie jeho s ničím neporovnateľnej obety (pozdravujem všetkých poľských demontážnikov sovietskych vojenských cintorínov a vandalov – pozn.). Neustále nám, napríklad, hovoria o 60 tisíckach Židov, ktorí za bezprostredného a aktívneho prispenia Slovenského štátu boli odvezení a likvidovaní v koncentračných táboroch, za čo Slovensko ríši ešte aj platilo 300 ríšskych mariek per capita. V prepočte sa to rovná približne dnešnej sume 10 tis. EUR, ktoré nás chcel Brusel prinútiť platiť za každého odmietnutého migranta. Avšak nikdy som nepočul, že by naše médiá boli dobrým a úctivým slovom spomenuli, že pri oslobodzovaní Slovenska na strane Červenej Armády padlo viac, než 66 tisíc vojakov. Navyše 20 tisíc padlo len počas karpatsko-dukelskej operácie. Nikdy som nevidel, že by médiá a mainstream aspoň zlomok tej pozornosti, ktorú venujú holokaustu, boli upriamili na ozrejmenie hrdinskej a tragickej obety, ktorú priniesli účastníci Slovenského národného povstania – najdôležitejšej historickej udalosti Slovenska v XX. storočí, ktorá mala globálno-politický význam a ďalekosiahly vplyv na celé nasledujúce povojnové dejiny. To všetko, milí priatelia, znamená akurát toľko, a treba si to otvorene priznať – totiž že sily, stojace v pozadí dnešných médií i eurokratov, sú z veľkej časti podobné tým, proti ktorým kolektívne vystúpili a bojovali naši predkovia počas SNP a obetovali svoje životy naši osloboditelia-červenoarmejci. Toť jednoduchá a krutá pravda, a čím skôr si to uvedomíme, tým skôr pochopíme druhotnú zmyslovú úroveň Ficovho výroku – „Fašizmus sa tu neplazí, ON TU JE…“  Na príklade našej domácej pravičiarskej – zradcovskej i „naoko patriotickej“ (SNS) – elity, ktorá teraz razí cestu Kotlebovi, dokážeme lepšie pochopiť zázračnú metamorfózu bývalých sovietskych aparátčikov úrovne Kučmy, Juščenka, Kravčuka, ktorí sa na žírnych whole-sale výpredajoch post-sovietskej Ukrajiny premenili z aparátčikov na prezidentov-oligarchov a fašistov, ktorí protežujú a na diplomatickej úrovni (Minské rokovania) predstavujú nacistickú kyjevskú juntu… Viete, toto nie je do plaču, to je svätokrádež a priama výzva našej kolektívnej morálke.

Metódy, aké konkrétni politici a štruktúry Západu používali pri neslýchnom od obdobia Stredoveku „križiackom“ rozvrátení Blízkeho aj Stredného Východu, sú totiž splna nacistické. V Jemene je 11 mln ľudí v stave humanitárnej katastrofy, ale to pápeža ani Merkelovú zrejme netrápi tak, ako ich trápil osud džihádistov v aleppskom kotli, keď verejne privolávali na Rusko Božiu káru. Viete, v skutočne SPRAVODLIVEJ spoločnosti by bol taký Francois Hollande nielen dávno súdený vlastnými spoluobčanmi za vlastizradu, ale bol by spolu so svojím predchodcom N. Sarkozym postavený medzinárodným spoločenstvom pred Medzinárodný trestný tribunál za to, čo vykonali v Lýbii a Sýrii. O nepopierateľných fašistických, neonacistických a sionistických tendenciách v politike kolektívneho Západu už bolo popísaných dosť analytických materiálov, takže považujme túto tému za vyčerpanú a uspokojme sa s konštatovaním, že nástup radikálnej pravice na Slovensku sa odohráva v mimoriadne blahoprajnom (ideologicky – pozn.) medzinárodno-politickom kryptonacistickom ovzduší EÚ (nominácia M. Schulza s jehou zaujímavou „ancestry“ na post nemeckého kancelára ako odvďačenie sa mu nadnárodným establishmentom za jeho „dobré služby v Europarlamente“ je ukážková – pozn.), a prejdime na Slovensko. Ako všade inde, i tu sme svedkami dokonalého súladu cieľov liberál-fašistov a sionistov, ktorí využívajú slovenských „umiernených“ (SNS, rezíduá HZDS) a radikálnych (ĽSNS) „patriotov“ ako užitočných idiotov pre presadzovanie svojich záujmov, najdôležitejším z ktorých je bezpodmienečné odstavenia R. Fica ako predstaviteľa jedinej politickej moci, ktorá v sebe nesie potenciál budovania SPRAVODLIVEJ SPOLOČNOSTI na Slovensku.

Nič z toho, čo sa deje u nás doma, by sa nemohlo diať bez toho, aby autori týchto „kontroverzných“ počinov nemali istotu, že im to prejde. Bez krytia v dnešnej politike nič nezmôžeš. Je najväčším omylom prepadnúť ilúzii, že práve Kotleba je ten pravý orechový, keďže hovorí bez okolkov to, čo ľudia chcú počuť.

„He is a politician. IT IS HIS JOB TO MAKE YOU LIKE HIM.“    

M. Crichton, „Vychádzajúce slnko“, 1991

Hovor to, čo je správne, nie to, čo chce počuť dav.

Rob to, čo je správne, nie to, čo je jednoduché.

Ešte väčším omylom je myslieť si, že po prípadnom uchopení moci „kotlebovci“ zatočia s korupčníkmi a zradcami v súlade so svojou jedinečnou formulkou riešenia problémov v XXI. Storočí – „Rúb a rež až do krve, dokiaľ Slovák na Slovensku pánom nebude!“. Isteže, rúbať a rezať sa bude, ale nie je zďaleka isté, či to schytajú práve tí „bad guys“… Kotlebovci sú pelendrek, ktorý bude používať pravica na terorizáciu všetkých reálnych i potenciálnych oponentov ich prakticky neodvratnej neofašistickej diktatúry (a ako to funguje, vidíme na Ukrajine – pozn.), ktorú zavedú bez okolkov okamžite po hypotetickom zvrhnutí Fica – scenár, ktorý vytrvalo podporujú médiá na čele s RTVS, propagujúcej v rozhlase protivládnu knihu M. Vagoviča.

Všemožná mediálna i „alternatívna“ diskreditácia vlády je neodmysliteľnou súčasťou prípravy na nástup Kotlebovcov, a médiá aj 5. kolóna vo vláde to veľmi dobre vedia. O to viac je ich počínanie odsúdeniahodné.

Kotlebove vyhlásenia, v ktorých sa prezentuje ako rusofil, vrátane okatého vyvesenia ruskej vlajky na budove BBSK, je zavádzanie a podpásovka zároveň. Viete, Rusi nemajú radi ani neonáckov, ani akékoľvek legitimizovanie kolaborantských fašistických režimov. Hodnoty Slovenského štátu, ku ktorým sa hlási Kotleba, nemajú nič spoločné s hodnotami „ruského sveta“; je absolútne nepredstaviteľné, aby „kotlebovci“ boli ruskou stranou vnímaní priaznivo. Preto Kotlebovo demonštratívne rusofilstvo nie je ničím iným, než spôsobom zabezpečiť si hlasy ľudí, ktorí dnes majú väčšinovo proruské cítenie. Zároveň je rozohranie tejto „ruskej karty“ zo strany ĽSNS vďačnou príležitosťou pre médiá a „umiernenú opozíciu“ k tomu, aby spájali nárast fašizmu s pôsobením „ruskej propagandy“. A aj prijímali zodpovedné „protipropagandistické“ opatrenia, však, pani Žitňanská? My dobre vieme, koho mienite „trestať“ za názory – Kotlebovci to určite nie sú. Sme to my, alternatívne médiá. Ale bez boja sa nevzdáme, слово чести! Môj starý otec s nacistami bojoval, pani ministerka, ako aj jeho dvaja bratia, ja sa Vám, lokajovi medzinárodného liberál-fašizmu, nikdy klaňať nebudem! Ak by aj absentovali čisto osobno-rodinné motivácie, tak už len preto, že mám vážne podozrenia z protiústavnosti Vášho konania i konania Vašich komplicov Kisku a spol, z protištátneho komplotu za účelom protiústavného zvrhnutia štátnej moci a osobne R. Fica v záujmoch nadnárodnej korporatokracie. Zavarili ste si riadne, a ak Fico ustojí, skôr či neskôr Vás obvinia z vlastizrady, ako aj A. Kisku, a to viete – v médiách, na rozdiel od rezortu spravodlivosti, neplatí prezumpcia neviny! Možno preto chcete silou-mocou umlčať alternatívu. Vlastne možno už posledná poznámka ohľadne „platnosti prezumcie neviny na rezorte spravodlivosti“ je neaktuálna v zmysle Vašich „protiextrémistických nariadení a vytvorenia Špeciálneho súdu“. Tieto neklamne fašistické iniciatívy, spolu s nevídanou od dôb hitlerizmu dohodou o spolupráci medzi Najvyšším súdom a SIS, vychádzajú z dielne Žitňanskej, a skutočnosť, že to Fico toleruje, znamená akurát toľko, že ak by sa postavil vehementne proti, riskoval by stabilitu vládnej koalície – v tom je celý vtip. V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že nieť šťastia bez nešťastia. Jediným našim šťastím v celej tejto „protiextrémistickej“ agende 5. kolóny vo vláde a v médiách je to, že  činnosť tejto Vami vytvorenej (z logiky „protiextrémistického zákona“ vyplývajúcej – pozn.) protiextrémistickej jednotky bude pod dozorom T. Gašpara a R. Fica, a že kým sa tak bude diať, bude jednotka stíhať skutočných, nie domnelých extrémistov. O tejto problematike, ako aj o hurhaji okolo domovej prehliadky u „historika“ M. Ďuricu, ešte podrobnejšie rozpovieme v záverečnej časti štúdie.

Tak ako je prekonanie stavu po Dzurindovcoch možné len cestou suverenizácie SVK, ozdravenia jeho kádrovej a inštitucionálnej základne, tak aj porážka „ľudáctva“ môže byť len konceptuálno-ideologická. Prekonanie vírusu ľudáctva, asociovaného v slovenskom egregore s porážkou a prehrou, v našom kolektívnom vedomí musí vzísť z nás samotných, a to predovšetkým priklonením sa k najosvedčenejším historickým tradíciám a morálno-filozofickej záveti najlepších synov národa… „Hyperbolizované irrefuehrendes vlastenectvo a la Hlinka“ je treba nahradiť „osvieteným vlastenectvom a la Štúr“. Marginalizujúci, prízemne nacionalistický a defétisticko-kapitulantský „ľudácky“ prohitlerovský egregor treba nahradiť egregorom víťazného (v morálnej i ideologickej rovine, napriek historickej „porážke“ – pozn. aut.)   S N P !!! Hlavnou morálno-cnostnou záveťou SNP pre slovenskú kolektívnu pamäť je fakt, že strojcovia SNP ho v kritickej chvíli odštartovali, aj keď vedeli, že vojensky bude porazené. Pretože si ČESŤ vážili väčšmi, než ŽIVOT.

Pozn. aut.: T.j. nie, ako si to mylne vysvetľujú niektorí, že vraj organizátori SNP ho „obetovali“ podobne strojcom Varšavského povstania dobrovoľne, ale práveže – nedobrovoľne, súc k tomu prinútení „nepredvídaným“ a provokatívnym zabitím  nemeckej vojenskej misie v Martine. Nebudem prekvapený, ak chápadlá tejto akcie privedú, podobne ako aj v prípade „Heydrichiády“ (odkaz) – do Londýna a konkrétne Benešovho okruhu. Ale nijako nie do hlavného štábu organizátorov SNP.

Ničmenej – vyhlásenie SNP v apriórne nevýhodnej geostrategickej situácii, s neurčitými vyhliadkami na postup ČA (po odzbrojení východoslovenských divízií zlyhal hlavný strategický zámer – obsadenie karpatských priesmykov), uvedomenie si nevyhnutnosti čelenia mnohonásobnej KRUTEJ A NEMILOSRDNEJ fašistickej presile – to vyžaduje MINIMÁLNE neskutočnú vnútornú silu a občiansku odvahu, a MAXIMÁLNE – chápanie riadiacich procesov globálnej politiky a nevyhnutnosť takéhoto počinu, ak malo SVK vystúpiť na úroveň globálnej politiky a „vybojovať si miesto“ v povojnovom svete. Pripomíname, že tento svet bol pre strojcov SNP – ČESKOSLOVENSKÝ. Ako aj pre druhého giganta našich dejín, podobného Štúrovi – generála Milana Rastislava Štefánika.

SNP, ktorého strojcovia a organizátori z veľkej časti tvorili tie isté kádre, ktoré sa pričinili o menší „hospodársky zázrak“ počas vojny, bolo z hľadiska globálnej politiky udalosťou, ktorou sa dôležitá a patrioticky zmýšľajúca časť slovenských elít vyšvihla na globálnu úroveň rozhodovania, pretože poprela hlavný princíp, na ktorom sa mal budovať politický údel Slovákov v súlade s plánmi GP a Hitlera ako „národa, ktorý mal ešte len prvú generáciu inteligencie, a aj to sú zväčša do frakov prezlečení synovia sedliakov a pastierov. Ale tento Volk je poslušný a disciplinovaný, a to preto, že bezvýhradne verí svojim farárom. Tiso je farár a jeho Volk mu verí. A Tiso verí mne! Habt Ihr verstanden, meine Herren?“

Tak znela pohŕdavá charakteristika nášho národa z úst Hitlera, ako je dochovaná v tzv. správe Franza Fialy, dôkazovom materiáli na retribučnom procese s J. Tisom, ktorú ešte budeme citovať nižšie. Slovenské národné povstanie rušilo tento scenár a stalo sa po Srboch najvýznamnejším a najorganizovanejším protifašistickým vystúpením v Európe. V dňoch, kedy statoční členovia nezávislej SNR z B. Bystrice vysielali svoju legendárnu výzvu k národu, buďte si istý – aj v najodľahlejších končinách Zemegule zaznelo slovo „Slovák“. A ideologicky je práve SNP hlavným Feindbild-omKotlebovej strany. Nejedná sa tu vonkoncom o náhodu, rovnako ako v prípade zvolenia Kotlebu za župana práve v Banskej Bystrici – otčine SNP. A to napriek tomu, že hlavné centrum koncentrácie riadenia, a snáď i okultné centrum sionizmu na Slovensku – zákulisného podporovateľa a financovateľa ĽSNS – sa nachádza v Žiline. O význame Žiliny v tomto kontexte si taktiež rozpovieme nižšie.

Túto štúdiu venujem svetlej pamiatke Ľ. Štúra a M.R. Štefánika, pamiatke organizátorov a bojovníkov SNP ako aj našim padlým osloboditeľom z radov Červenej Armády.