29. 11. 2020

Na kolektívnom diele sa podieľal aj Historický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV).
Publikácia je výsledkom tvorby medzinárodného kolektívu odborníkov nielen zo Slovenska a z Českej republiky, ale aj Maďarska, Francúzska, Ruska, Poľska, Bulharska a zo Srbska. „Chceli sme s odstupom piatich desaťročí analyzovať vývoj, ktorým prechádzalo Československo a Slovensko v roku 1968, identifikovať jeho korene a príčiny a zhodnotiť význam relevantných spoločenských procesov vrátane okupácie ČSSR z augusta 1968 nielen z hľadiska domáceho vývoja, no i z hľadiska ich vplyvu na ďalšie krajiny východného bloku,“ opísal úsilie medzinárodného kolektívu autorov v tlačovej správe SAV Miroslav Londák z Historického ústavu SAV.

k objednání ZDE

Publikácia má tri základné roviny.
V prvej autori prinášajú filozofický pohľad na socialistický politický režim, pričom charakterizujú príčiny jeho rozkladu.
V druhej časti sa vedci zameriavajú na rok 1968, pričom nezužujú sledovanú problematiku iba na udalosti samotného roka 1968, ale zaoberajú sa tiež národno-emancipačnými úsiliami, ktoré sa uskutočňovali v predchádzajúcom období a napokon sa pretavili do federalizácie Československa.
Tretia časť prináša pohľad zvonka. Obsahuje kapitoly renomovaných zahraničných odborníkov, ktorí opisujú vlastný pohľad na rok 1968 s odstupom päťdesiatich rokov.

V čom sa kniha líši od ostatných? 

Za ostatné desaťročia, najmä po novembri 1989 vzniklo množstvo odbornej literatúry, ktorá sa zaoberá vývojom v roku 1968. Prečo by mal čitateľ siahnuť po publikácii, ktorá práve vyšla? Nóvum podľa vedúceho autorského kolektívu spočíva v tom, že táto kniha sa nesústreďuje len na obdobie, ktoré nasledovalo po januári 1968, po nástupe A. Dubčeka do vrcholnej funkcie v KSČ, na obdobie okupácie a následného občianskeho odporu.
„Korene a príčiny toho pojanuárového vývoja je potrebné hľadať v celom tom období, ktoré nasledovalo po prevzatí moci komunistami v roku 1948. V spôsobe realizácie štátoprávneho usporiadania Československa, teda tzv. asymetrického modelu, no i nie najoptimálnejšej socialistickej industrializácie Slovenska. Na druhej strane sa tiež často zabúda na význam Šikovej ekonomickej reformy, pripravovanej od roku 1963, cieľom ktorej bolo riešiť hospodárske problémy krajiny. Autori monografie tiež poukazujú na význam činnosti A. Dubčeka v tom období, ktoré predchádzalo roku 1968,“ dodáva M. Londák.